...moje myšlienky

V tejto sekcií sa budem snažiť prinášať svoje myšlienky....

35 - Rozhodujeme o "hlave štátu" – prezidentovi Slovenskej republiky

Politika nikdy nebola sexi, nikdy nebude a nikdy nebola. Máme pár hodín do prezidentských volieb. Každé voľby sú dôležité. Každý jeden hlas rozhoduje o smerovaní našej krajiny. Všetci si začíname užívať jar, avšak netreba zabúdať aj na to, že už čoskoro budeme rozhodovať o budúcnosti našej krajiny. Politika nie je sexi téma a na leto už vôbec. Spoločenské témy, ktoré momentálne rezonujú v spoločnosti vyvolávajú agresiu aj v spoločnosti – avšak, aj toto obdobie agresie je len dočasné. Nie v každej krajine, je samozrejmosť právo ísť voliť.

Myslím si, že je veľmi dôležité sa rozprávať o spoločenských témach. Predsa len aj tieto diskusie formujú naše názory a v konečnom dôsledku, aj voľbu, ktorú nakoniec zajtra urobíme. Vždy som mala pocit, že posledné voľby boli dosť vo vyhrotenej časovej situácií. Ale situácia sa neupokojila ani po parlamentných voľbách, ktoré sa konali minulý rok na jeseň. Nezabúdajme na to, že aj keď sú to prezidentské voľby sú dôležité. Aj prezident je dôležitá osoba v našej krajine. Aj keď jasné jeho právomoci nie sú až tak výrazné, ale prezident musí mať tiež nejaké miesto v našej krajine. Táto štatistika je veľmi dôležitá, vyše 80 % mladých ľudí, získava informácie zo sociálnych sietí – avšak, pokiaľ ide o voľby zdroje by ľudia mali overovať cez tradičné médiá – rozhlas, televízia, či noviny. Áno, politické diskusie sú ťažké. Ide o politickú kampaň. Je v nich veľa agresie, ale toto obdobie je dočasné. Novinári to majú v dnešnej dobe veľmi náročné. Nie je jednoduché v dnešnej dobe, viesť politickú diskusiu. Sú tu však, ale diskusie, ktoré prebiehajú v rodinách, sú osobné, emotívnejšie. Nemôžeme zabúdať na to, že práve to, že budeme o veciach diskutovať s kamarátmi, rodinou – aj keď s názormi nemusíme súhlasiť, budeme v tom mať jasnejšie. Máme prístup k informáciám, avšak aj sloboda prejavu má medze. Veľa mladých ľudí možno ešte ani voliť nebolo, iní zas rozmýšľajú. Pokiaľ neviete, koho a zvažujete koho, určite si napíšte všetky pre a proti, ktorej kandidátovi by ste hodili hlasovací lístok do volebnej urny.

A nikdy nezľahčujte celkovo situáciu, ktorá sa v spoločnosti deje. NIKDY to nikomu z nás nemôže byť jedno.

Verím, že zajtra budete mať šťastnú ruku a vyberiete si jedného kandidáta, ktorému to dáte a budete s tým stotožnení.

Ivana

34 - Svetový deň televízie

Viete, že 21. novembra oslavujeme svetový deň televízie? Prvé svetové televízne fórum bolo ešte v roku 1996. Aj napriek rýchlym pokrokom v technológiách televízia stále patrí medzi kľúčové prostriedky na získavanie informácií, či už zo spravodajstva, športu či kultúry z celého sveta.

Televízia, nie je len prostriedkom zábavy, ale ovplyvňuje a formuje vnímanie sveta okolo nás. Svetový deň televízie je príležitosťou na pripomenutie si významu nezávislých médií, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v demokracií. Dôležitým aspektom televízie je aj schopnosť spojiť ľudí, prezentovať rôznorodé pohľady na udalosti a témy, ktoré sa v spoločnosti dejú. Funkcie televízie sú informačná, vzdelávacia, zábavná, či kultúrna.

Televízia v bývalom Československu začala vysielať v roku 1. mája 1953. V rokoch 1953-56 tvorila organizačnú súčasť Československého rozhlasu. V roku 1955 k pražskému štúdiu pribudlo televízne štúdio v Ostrave, 1956 (3.11) v Bratislave, 1961 v Brne a 1963 v Košiciach.

Slovenská televízia je verejnoprávne médium, jej hlavné stanice sú :1, :2 a :ŠPORT. Medzi najznámejšie programy RTVS patria programy ako Čo ja viem, či Milujem Slovensko, ktoré majú edukatívny rozmer. Dvojka je zameraná viac na kultúru, v rámci programov môžeme nájsť napríklad Ktosi je za dverami s Milanom Lasicom, Jarom Filipom a Júliusom Satinským. Na Dvojke nájdeme aj publicistiku, televízny program "Regina".

Na Slovensku začala od roku 1996 vysielať prvá "komerčná" televízia Markíza. Pod značku Markízy patria Doma, Dajto a Markíza Krimi, patrí k nim aj streamovacia platforma VOYO. V rámci známych programov televízie Markíza sú známe programy ako Superstar. Avšak, netreba zabudnúť na jeden z najznámejších sitkomov Susedia. Na Markíze medzi najznámejšie programy môžeme v dnešnej dobe zaradiť populárny seriál Dunaj, k vašim službám či Mama na prenájom. Komerčné televízie ponúkajú aj reality show.

Od roku 2001 sa pridala na televízny trh spravodajská televízia TA3.

V roku 2002 sa pridala televízia Joj.

Pod značku JOJ patrí plus, WAU, JOJ SVET, JOJ ŠPORT, JOJ24 a JOJCinema. Streamovacia platforma televízie JOJ je Jojplay. V televízií Joj sa vysielal prvý denný seriál Panelák, momentálne je medzi divákmi obľúbený seriál Nemocnica a šou Československo má Talent. Po šestnástich rokoch sa vrátila na obrazovky televízie Joj aj vedomostná šou Riskuj.

Aj keď v dnešnej dobe viac využívame streamovacie platformy, televízia je súčasťou našich životov. Tak verím, že si občas vyberiete z televízneho programu.

Ivana

33 - 17. november, tá naša sloboda

Aj po 34 rokoch si stále musíme pripomínať to, že sloboda nie je samozrejmosť a je naozaj veľmi krehká. Som rada, že žijem v slobodnom svete. Obdivujem všetkých, ktorí stáli a mrzli na námestiach, aby sme mali slobodu. Aby sme mohli slobodne rozprávať, cestovať, tvoriť či cestovať.

Za slobodu tu bojovali tí, ktorí chceli aby sa nám v tomto svete žilo lepšie. Bez sedemnásteho novembra by som nemohla teraz písať, o čom chcem. Moja sloboda začína aj končí tam, kde začína sloboda druhého. ALE! Sloboda bez zodpovednosti, bez morálky a bez zákonov nie je sloboda Preto ma veľmi mrzí to, čo sa momentálne v našej spoločnosti deje. Rozdeľujeme sa, komunikácia medzi nami v spoločnosti je veľmi krehká. Obzvlášť v dobe hoaxov, dezinformácií. Momentálne to vidíme v tom, že niektorí vládni predstavitelia zabúdajú na to, že november 89 bol aj o tom, aby médiá mohli slobodne informovať. Obmedzovať slobodu prejavu, je v demokratickej krajine neprípustné a hlavne neprijateľné. A naozaj tu ideme rozdeľovať médiá na "priateľské a nepriateľské"? Pred 34 rokmi naši starí rodičia, rodičia bojovali slušne, pokojným protestom aby vyjadrili nesúhlas s totalitným režimom. Bolo to spojenie celej spoločnosti, nie skupiny jednotlivcov alebo určitej skupiny. Demokracia nám priniesla slobodne komunikovať a spravovať naše záujmy, riešiť spoločenské témy a výzvy slobodne.

Každý z nás má zodpovednosť za slobodu vo svojich rukách. Zodpovednosť bez slobody a sloboda bez zodpovednosti nie je možná, nikdy nebola a nikdy nebude! Sloboda nie je samozrejmosť, nespadla nám len tak z neba, treba si ju vážiť, hlavne sa o ňu starať!

Sledujme pozorne, čo sa okolo nás deje, zaujímajme sa o veci verejné, je to veľmi dôležité, aby sme o slobodu nemuseli opäť bojovať.

Ivana

32 - Rozhodnutie o budúcnosti krajiny

Žijeme veľmi rušnú dobu. Ostrá kampaň, posielanie si odkazov cez sociálne siete, dokonca aj päste sme zažili v tejto kampani. Spoločnosť je rozdelená a polarizovaná. To, že sociálne siete ovládli každého z nás o tom sa ani baviť nemusíme. Z hľadiska toho, že v tejto krajine žijem, je to moja (občianska povinnosť) si splniť túto úlohu. Je to oslava demokracie, o to viac som rada, že aj ženy majú právo voliť. Toto právo sme my ženy, až v roku 1952 vďaka organizácií OSN, kde to presadili v konvencií o politických právach žien. Avšak, niektoré moslimské krajiny stále ženám odopierajú možnosť voliť.

Bola som vždy vedená k voľbám. Pamätám si, ako som sa tešila z toho, keď som bola malá a mohla som aspoň hodiť hlas do hlasovacej urny. Preto som sa tešila, kedy budem môcť ísť odvoliť prvýkrát. Na základnej škole som bola v ôsmej a deviatej triede predseda triedy, netuším ako mi táto úloha prischla, ale skúsenosť byť súčasťou žiackeho parlamentu bola fajn.

Moje prvé "naozajstné" voľby som si zažila v novembri v roku 2017, keď sa rozhodovalo o županoch v krajoch. Doslova som sa tešila na to, že aj ja budem môcť prispieť k tomu, aby som mohla ovplyvniť chod v kraji. Je veľmi dôležité, vyjadriť svoj názor. Voľby sú jedinečná príležitosť. 😊 Nikdy som nepremýšľala nad tým, prečo by som voliť ísť nemala.

V dnešnej dobe, sme všetci sklamaní z veľa vecí, ktoré v tomto štáte nefungujú. Slovensko je ale krásna krajina, na to, že tento rok má naša krajina tridsať rokov, máme potenciál. Každý má z nás priority (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, médiá, životné prostredie), ktoré mu v sobotu môžu pomôcť rozhodnúť sa.

V týchto voľbách sa rozhoduje o budúcnosti našej krajiny. Na výber, je až z 25 politických subjektov, naozaj, je z čoho vyberať. Nejdem vám radiť, komu to v sobotu máte hodiť. Avšak, nezabúdajte na to, že tým, keď voliť nepôjdete pripravujete sa o možnosť rozhodnúť, ako sa bude táto krajina uberať ďalej.

Prajem nám všetkým šťastnú ruku v sobotu.

Ivana

31 - Výnimočnosť ľavákov 13. august

Dean R. Campbell bol Američan, ktorý v roku 1975 založil syndikát ľavákov. O rok neskôr 1976 bol tento deň vyhlásený za Svetový deň ľavákov – oslavujeme ho 13. augusta.

Podľa posledných štúdií, je v svetovej populácií 10 % - 15% ľavákov. Tento deň bol vyhlásený organizáciou Lefthanders International. Ľaváci boli v minulosti často zatracovaní a spájaní s hriechom či nečistotou. Členovia Lefthandres - medzinárodného združenia ľavákov, ktoré vzniklo ešte vo Veľkej Británii, v roku 1992 vyzvali členov, aby svoje pracoviská zamerali len pre "ľavákov". V týchto kluboch malo byť používanie pravej ruky zakázané. Napríklad vo Francúzsku existuje aj "Národný deň ľavákov". Francúzski ľaváci oslavujú medzinárodný deň ľavákov 13. augusta, avšak po tomto dni oslavujú aj "Národný deň ľavákov".

Tento medzinárodný deň ľavákov má upozorniť pravákov na to, že ľaváci musia vynakladať veľké úsilie na vykonanie bežných úkonov ako je napríklad sporáky, drezy, počítačové myši, klávesnice alebo dvere, otváranie konzerv, otvorenie fľašky, odrezanie stonky z kvetu, strihanie, či písanie. Preto pre ľavákov sú už v dnešnej modernej dobe vytvorené špeciálne pomôcky, ako sú napríklad perá, nožnice, kuchynské spotrebiče.

V mnohých krajinách bolo cieľom v minulosti prerobiť "ľaváka" na praváka, avšak od týchto metód sa už upustilo. Ľaváci sú výnimoční, tým, že vo svetovej populácií tak málo, používajú pravú časť mozgu (ľavú hemisféru), ktorá podporuje kreativitu, vnímanie, hudbu, či city. Zatiaľ, čo praváci využívajú ľavú časť mozgu ide o pravú hemisféru, ktorá podporuje prírodné vedy, reč, matematiku a logiku.

Fun fact, sama mám v okolí pár ľavákov, dokonca sa medzi ľavákov radím aj ja. 😄 Ale medzi najznámejších ľavákov patria aj umelci ako Leonardo da Vinci, bývalá tenistka Martina Navrátilová, herec Brad Pitt, herečka Angelina Jolie, speváčka Lady Gaga, bývalý americký prezident Barack Obama, Bill Gates či Henry Ford.

Ivana

30 - Spoločenské témy a politika v lete nie sú sexi

Politika nikdy nebola sexi, nikdy nebude a nikdy nebola. Začal sa august, čo znamená, že máme zhruba osem týždňov do volieb. Všetci si užívame leto, avšak netreba zabúdať aj na to, že už čoskoro budeme rozhodovať o budúcnosti našej krajiny. Slovensko si tento rok pripomína 30. výročie samostatnosti. Politika nie je sexi téma a na leto už vôbec. Spoločenské témy, ktoré momentálne rezonujú v spoločnosti vyvolávajú agresiu aj v spoločnosti – avšak, aj toto obdobie agresie je len dočasné. Nie v každej krajine, je samozrejmosť právo ísť voliť.

Áno, sme sklamaní, frustrovaní. Veľa ľudí chce zo Slovenska odísť, veľa už aj odišlo. Tí, čo ste v zahraničí máte stále šancu do 9.8.2023 – požiadať o registráciu v rámci voľby zo zahraničia https://volby.srdcomdoma.sk/ .

Na jeseň nás totiž čaká ale veľmi dôležitá úloha – to sú parlamentné voľby. Predčasné voľby, ktoré sa konajú v histórií samostatnosti Slovenska už druhýkrát. Žijeme zrýchlenú dobu. Taký pretlak informácií, ako sa k nám dostáva po pandémií covidu sme nezažili. Prístup k informáciám máme všetci, vieme si overiť informácie, hľadať, komentovať. Nájsť si niekedy v priebehu týchto týždňov pár minút na nejaký podcast, diskusiu, volebný program – je dôležité. Vyše 80 % mladých ľudí, získava informácie zo sociálnych sietí – avšak, pokiaľ ide o voľby zdroje by ľudia mali overovať cez tradičné médiá – rozhlas, televízia, či noviny. Áno, politické diskusie sú ťažké. Je v nich veľa agresie, ale toto obdobie je dočasné. Ide o politickú kampaň. Sú tu však, ale diskusie, ktoré prebiehajú v rodinách, sú osobné, emotívnejšie. Nemôžeme zabúdať na to, že práve to, že budeme o veciach diskutovať s kamarátmi, rodinou – aj keď s názormi nemusíme súhlasiť, budeme v tom mať jasnejšie. Máme prístup k informáciám, avšak aj sloboda prejavu má medze. Veľa mladých ľudí možno ešte ani voliť nebolo, iní zas rozmýšľajú. Pokiaľ neviete, koho a zvažujete koho, určite si napíšte všetky pre a proti, ktorej politickej strane by ste hodili hlasovací lístok do volebnej urny, Je tu ale aj skupina prvovoličov, ktorá nemusí vedieť, koho budú voliť. Mladí ľudia by sa mali zaujímať o budúcnosť krajiny. My ako národ sme veľmi "ufrflaní" – je to tak. Prečo však ale neurobiť niečo pre budúcnosť krajiny? Je to naše právo, ktoré môžeme uplatniť raz za štyri roky, tentokrát o polroka skôr. Všetci by sme najradšej v letných mesiacoch chodili kade – tade po výletoch a nezamýšľali sa nad tým, ako to v tejto krajine dopadne.

To, či pôjdete k volebným urnám alebo nepôjdete je vaše osobné rozhodnutie, avšak nezabúdajte potom frflať na to, že zas voľby dopadli ako dopadli.

Demokracia je našou spoločnou úlohou, myslime na to!

Nikdy nie je neskoro sa začať zaujímať o veci verejné a veci okolo seba! 😊

Ivana

29 - Spontánnosť

Ahojte! 😊 Je tu leto. Ako ten čas letí, odmlčala som sa na nejaký čas. Avšak, chcela som dnes hovoriť o spontánnosti. Každý z nás si v živote prechádza všeličím. Každý z nás to pozná, že keď prichádza do nejakého životného štádia, musí urobiť nejaké kroky.

Keď som pred rokom išla na stáž do banskobystrického štúdia v RTVS, išla som tam naozaj s malou dušičkou, vyskúšať niečo nové. Však keď nevyskúšaš, nevieš. Počas leta sa mi naskytla príležitosť, byť súčasťou EYOF – skúsenosť na nezaplatenie. Aj keď s niektorými ľuďmi som viac v kontakte, s inými menej, posunulo ma to zas inde. Dobrovoľníctvo, aj keď áno robím to bez nároku na honorár, je tá najlepšia vec. Vďaka EYOF som natrafila na perfektnú partiu bee.volunteer, kde sa stále zdokonaľujem. Áno, nie vždy všetko vyjde na prvú, ale o tom dobrovoľníctvo je, keď sa zdokonaľujete v tom, čo vás v budúcnosti môže živiť a čo vás baví. A je úplne jedno, či idete robiť dobrovoľníka niekde do tábora alebo do nejakého športového združenia, vždy je to o skúsenostiach a posúvaní svojich limitov a cieľov. Nikdy som netvrdila, že zo mňa bude človek, ktorý bude písať pre nejakú športovú redakciu a tvrdím to stále. Ale spoznať nové športy, zažiť atmosféru na športovom podujatí, je naozaj skvelé.

Avšak, posledný rok ma naučil robiť aj najviac spontánnych rozhodnutí, ktoré by som nepovedala, že urobím. Naučila som sa povedať nie raz slovo "NIE", myslím si, že je to veľmi dôležité a nie je vôbec hanba, keď toto slovo použijete. Naučila som sa to, že keď niečo chcete musíte riskovať robiť niekedy aj celkom intuitívne rozhodnutia, ako napríklad prihlásiť sa so svojim blogom na Štúrovo pero. 

Rozhodnúť sa sám sa za seba a niekedy jednoducho len tak zariskovať... Lebo život je o tom 😊

Ivana

28 - Odvaha, dynamika aj atraktívnosť!

Práca novinára, je krásna, ale aj napriek tomu je táto práca veľmi náročná. A táto cesta vôbec nie je jednoduchá, ako si poniektorí myslia. Písať za klávesnicou dokáže každý z nás, avšak nie každý píše dobre. Keď sa na to pozrieme z hľadiska situácie, akú máme v spoločnosti, každý z nás má v okolí človeka, ktorý verí len jednému názoru. Veľa debát v slovenských rodinách preto končí hádkami. Spoločnosť je frustrovaná! Mladí odchádzajú do zahraničia, z viacerých dôvodov, sú v tom viaceré faktory. Milí páni poslanci, ministri, začnite už konečne riešiť problémy, ktoré sa týkajú aj nás mladých! Pretože, vy nás vytláčate z našej vlastnej krajiny! A popri tom nezabúdajte ani na kultúru! Kultúra, školstvo, justícia, zdravotníctvo by mali byť primárne témy týchto volieb, ktoré nás čakajú v septembri.

Na Slovensku nám chýbajú, pedagógovia mediálnej výchovy na Slovensku. Namiesto toho, aby minister školstva, vedy, výskumu a športu vedel povedať, ako chce posunúť reformu školstva ďalej, aby sme ako krajina napredovali a nestagnovali, odpovedať na to nevedel študentom, nám študentom, ktorých sa to bytostne dotýka každodenne.

Veľa ľudí, si neuvedomuje, to, že veci, ktoré zdieľajú na internete, môžu hraničiť až so zákonom. Jednoducho, náš národ je naivní a kritické myslenie je primárna vec, ktorá na Slovensku chýba.

Nedávno som počúvala, jeden podcast. Keď niekto v osemnástich nevie, čo bude robiť je to úplne normálne. Mám okolo seba ľudí, ktorí si dali pauzu rok od školy, je to úplne normálne. Niekto má sen byť odmalička hercom, spevákom. Niekto možno aj žurnalistom, ale niekedy vás život zaveje do úplne inej oblasti, v ktorej sa nájde.

Chcela by som sa ešte raz poďakovať svojej rodine, kamarátom, tí, ktorí ste sa na tomto blogu náhodou ocitli cez instagram a občas si ma prečítate. Vďaka vám, som sa mohla zúčastniť celoslovenskej súťaže mladých novinárov. Ocitla som sa medzi toľkými, mladými inšpiratívnymi ľuďmi, ktorí ma opäť raz posunuli. A takisto ďakujem Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene, ktorá na Štúrovom pere participuje už dvadsaťdeväť rokov! A obrovské ďakujem všetkým hosťom, ktorých som si mohla vypočuť a takisto, že som sa mohla zúčastniť veľmi inšpiratívnych tzv. tlačových konferencií, či už s ministrom zahraničných veci a európskych záležitostí alebo ministrom školstva, vedy, výskumu a športu, alebo s redaktorkou Gabrielou Kajtárovou z televízie Markíza.

A posledné ďakujem, patrí porote v kategórií online žurnalistika: Filipovi Struhárikovi, Barbore Belovickej a Tomášovi Ulejovi, že ma pozvali na jeden krásny víkend v kráľovskom meste, aký Zvolen naozaj je.

PS: Človek je bytosť, ktorá stále niečo objavuje, už od detstva. Novinári radi hľadajú výzvy, pokiaľ vás niečo baví, choďte si za tým! Áno, prvý krok je vždy náročný, ale pokiaľ to neurobíte budete stagnovať, život vás nebude baviť a nebudete sa posúvať. Objavujte a buďte odvážni!

Ivana

21 - 27. marec Svetový deň divadla

Divadlá vo svete ale aj na Slovensku dnes oslavujú svoj deň. Divadlo je najstarší druh dramatického umenia. Druh tohto umenia sa realizuje na základe interakcie herca a diváka. Je časopriestorové, audiovizuálne, pokiaľ je jeho základom dráma je reprodukčno – interpretačné. Divadlo tvoria dramaturgovia, režiséri, scenáristi, herci, choreografi, dramaturgovia, inšpicienti, korepetítori ale aj ďalší ako zvukári či osvetľovači a mnohí ďalší. Tvorivé tímy v divadlách tvoria divadelnú inscenáciu, ktorá sa predvádza jednorazovo alebo vo viacerých reprízach.

Divadlo rozčleňujeme na činohru, operu a balet. Činohru zaraďujeme do javiskovej formy. Do "hudobného divadla" zaraďujeme operu, operetu a muzikál. V rámci pohybového divadla hovoríme o pantomíme, balete aj bábkovom divadle. V rámci nejaviskovej formy zaraďujeme do divadla aj rozhlasové a televízne hry či film.

Keď sa ale vrátime do minulosti vzniku divadelníctva na Slovensku, musíme sa vrátiť ale do histórie. Rozvoj ochotníckeho divadla na území Slovenska najviac ovplyvňovalo nemecké a maďarské. Divadelné aktivity v rámci ochotníctva boli sústredené vo viacerých kultúrnych centrách – napr. v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Levoči, Sobotišti či v Martine. Oficiálny vznik divadla bol v Liptovskom sv. Mikuláši 22. augusta 1830, počas prázdnin Gašpar Féjerpataky - Belopotocký so študujúcou mládežou uviedol veselohru Kocúrkovo od Jána Chalupku. Medzi najvýznamnejších dramatikov tohto obdobia patrili Ján Chalupka, Ján Palárik, neskôr Ferko Urbánek. Ich veselohry sa stali základom repertoárov slovenských
ochotníckych divadiel.

Slovenské národné divadlo začalo písať svoju históriu v roku 1920, po vzniku prvej česko-slovenskej republiky. Je tvorené tromi zložkami so stálymi profesionálnymi súbormi – činohra, opera, balet. Slovenské národné divadlo má dve budovy, historickú budovu SND na Hviezdoslavovom námestí a novú budovu SND na Pribinovej ulici. Ide o divadlo repertoárového typu, v jeho repertoári je viacero inscenácií. Predstavenia sa počas divadelnej sezóny (približne od septembra do júna) konajú zväčša každý deň (opera a balet), respektíve každý deň okrem pondelka (činohra).

Na Slovensku máme aj ďalšie divadlá: Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Štátne divadlo v Košiciach, Divadlo Jána Palárika v Trnave, Štátna Opera v Banskej Bystrici, nezávislé Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici, Slovenské Komorné divadlo v Martine či Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.

Myslím si, že na Slovensku si máme z čoho vyberať. Každé divadlo prináša svojim divákom veľký umelecký zážitok. Divadelná scéna je rôznorodá a ešte stále do konca divadelnej sezóny si môžete vybrať, ktoré divadlo navštívite. Verte či nie, je to naozaj zážitok.

Už máte kúpené lístky?

Ivana

20 - 35 rokov od Sviečkovej manifestácie

Dnes, 25 marca sa presne pred tridsiatimi piatimi rokmi konala Sviečková manifestácia. Išlo o prvé verejné zhromaždenie počas obdobia normalizácie. Bolo to obdobie komunistického režimu, po vojenskom potlačení "Československej jari" v roku 1968. Organizovali ju členovia skrytej cirkvi a odohrala sa na Hviezdoslavovom námestí. V tej dobe išlo o prvé alternatívne a masové využitie verejného priestoru.

Účastníkov Sviečkovej manifestácie bolo okolo 3 000 ľudí. Ďalších 6 000 až 7 000 ľudí bolo zostalo zablokovaných Verejnou Bezpečnosťou (VB) v okolitých uliciach. Tí, ktorí sa zúčastnili tejto manifestácie držali zapálené sviečky na znak podpory troch požiadaviek: slobodného vymenovania biskupov, plnej náboženskej slobody a úplného dodržiavania občianskych práv. Avšak, počas prezentovania svojich požiadaviek na zhromaždení nezazneli žiadne prejavy, neobjavili sa žiadne transparenty. Manifestácia bola v ostrom protiklade k oficiálnym zhromaždeniam pod záštitou komunistickej strany, ktoré boli do detailu zorganizované a preplnené podpornými transparentmi.

O sviečkovej manifestácií sa ľudia mohli kvôli negatívnej reklame vedenej v médiách. Avšak, v rámci pozitivity môžeme hovoriť o "skrytej kampani", ktorá sa viedla v cirkvi a to v kostoloch. V hlavnom čase v Slovenskej televízií označil kanonik Štefan Zárecký manifestáciu za nekatolícku a označil organizátorov z narúšania "pokojných bohoslužieb pouličnými demonštráciami". Bezpečnostné orgány potlačili manifestáciu proti účastníkom tým, že nasadili vodné diela a psov. O tejto manifestácií o pár dní písali svetové médiá ako francúzsky denník Le Monde, britské noviny The Telegraph, Guardian, Financial Times, či nemecký Die Welt. Všetky médiá kritizovali nehumánnosť zásahu proti demonštrantom.

Naozaj si neviem v dnešnej dobe, predstaviť, že by som si nemohla povedať svoj názor. Dnešok, 25. marec je vyhlásený za Pamätný Deň za ľudské práva. Túto udalosť tak môžeme hodnotiť ako rozhodujúci vplyv na postupný pád totalitného komunistického režimu.

Ivana

19 - 8. marec – deň o nás, ženách!

Viete prečo oslavujeme medzinárodný deň žien? Dátum, 8. marec 1908 je výročím štrajku 40 000 newyorských krajčírok, ktoré bojovali za rovnoprávnosť, ľudským podmienkam a nízkym mzdám. Bojovali za to, aby ženy mohli voliť, trvalo 107 rokov, aby právo voliť mali aj v Saudskej Arábii ide o poslednú krajinu na svete.

Bojovali aj za 8 – hodinový pracovný čas, za ženy a dcéry, bol to boj, ktorý bol dlhý. V dnešnej dobe, je veľmi dôležité, aby sme ženy boli k sebe láskavé a zároveň sa rešpektovali navzájom. Prečo tu stále musíme bojovať o to, aby sme mali vyššie platy? Keď žena okrem toho, že pracuje stará sa o rodinu, varí, perie. Rovnoprávnosť v prípade platov, by mala byť v 21. storočí samozrejmosťou.

My ženy, sme rôzne. Každá z nás je iná a výnimočná. Niektorá z nás sa presadí v politike, niektorá bude herečka, iná zas speváčka. Sme krehké, nielen 8. marca, ale 365 dní v roku. Dnešok nie je len o kvetoch, ale aj o tom, aby sa nezabúdalo na to, že ženy majú miesto v našej spoločnosti stále. A potrebujeme, aby sme boli spoločnosťou akceptované a zároveň chránené, pretože sme krehké osobnosti, ktoré potrebujú mať pri sebe ľudí, ktorým nám budú pomáhať, keď to bude treba. Hovorí sa, že najideálnejšie je, aby sme vyštudovali a keď si nájdeme partnera, automaticky si máme založiť rodinu a ostať doma s deťmi. Ale prečo? Kvôli nejakým chlapským egám? Prečo aj my ženy, keď proste cítime, že chceme ísť do práce tak máme sedieť doma. Keď žena raz má na opatrovateľku a môže si to dovoliť, si odskočiť do práce na tri – štyri hodiny, prečo toto spoločnosť nemôže tolerovať?

Želám si, aby sme tu mali rovnosť v platoch. Aby sme boli k sebe milé, priateľské. Jedno z mojich prianí je, aby sme sa zaujímali o veci verejné a o problémoch, ktoré sú v spoločnosti hovorili nahlas. Jednoducho, aby sme boli akceptované. Aby sme si vždy vedeli nájsť čas na seba aj keď je to niekedy náročné. Aby sme boli krehké a zároveň tie najsilnejšie. A želám si aby sme boli každá jedna jedinečná bytosť, ktorá na tomto svete niečo zanechá.

A želám si, aby ste vy milí muži na nás nemysleli len na Valentína, Medzinárodný deň žien, narodeniny či meniny, ale radosť nám urobte hociktorý deň v roku, pretože nie sme ženami len 8. marca ale 365x v roku.

Ivana

18 - Sme slovenské "presstitútky" aj po piatich rokoch!

Od rána rozmýšľam nad tým, čo dnes napíšem. A mala som naozaj blok, neviem možno je to tým, čo sa okolo mňa za tých posledných päť rokov deje. Pred piatimi rokmi sa ale stala udalosť, ktorá nenechala nikoho chladným.

Pred piatimi rokmi som normálne kráčala do školy. Je to zvláštne, ale sú obdobia, kedy vás škola baví a máte hodiny, ktoré máte radi so svojimi obľúbenými učiteľmi. Ako deň v škole išiel, cez jednu hodinu mi blikla správa. Najskôr, som tomu nevenovala veľa pozornosti, však na čo? Čo sa už len v jeden biely deň môže stať. Dokonca mi ani stránku neotvorilo. No nakoniec mi blikla aj druhá správa. Bála som sa, či sa nestalo niečo nejakému môjmu členovi z rodiny. Avšak, bola to správa, že zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka so svojou snúbenicou. Zamrazilo ma. Ale sústredila som sa ďalej na výklad.

Musím vám povedať, nebolo mi v tom období všetko jedno. Pár dní pred touto otrasnou udalosťou sme robili testy, kam chceme pokračovať na vysokej škole. Posledná otázka v teste znela: "Kde sa vidíte o 10 rokov?" Nejak som si trúfala. Ale napísala som: "Vidím sa na tlačovej konferencií Roberta Fica, kde sa ho opýtam ako to s tými slovenskými "presstitútkami" myslel." Priznám sa, že som aj rozmýšľala, že by som išla študovať niečo iné v tej dobe. Útok na novinárov a slobodu médií, je útok na každého z nás v civilizovanej demokratickej krajine. Dlho som premýšľala nad tým, kam sme sa ako spoločnosť dostali, že sme prekročili červenú čiaru a štát zlyhal úplne pri ochrane, človeka, ktorý len odkrýval kauzy. Veľa som o tom viedla debaty s mojim dobrým kamarátom, ktorého som spoznala na Štúrovom pere. Ani by ma nenapadlo o pár dní neskôr, že na miesto demisie vtedajšieho premiéra príde tlačová konferencia s ponukou jedného milióna eur v bankovkách. Nech ste mali vtedy, pätnásť, dvadsať alebo dvadsaťpäť rokov pohlo to naozaj s každým.

Odvtedy sa toho veľa nezmenilo, človek, ktorý bol odvolaný z postu premiéra začína opäť naberať na sile. Aj keď sa tu niektoré kauzy pohli, novinári sú urážaní inými politikmi. Naša spoločnosť je polarizovaná, keď sme mali šancu na zmenu v roku 2020, nevyužili sme ju. A je mi naozaj veľmi ľúto, keď dávame spiatočku vzad. Je to veľká škoda, táto krajina má potenciál. Ale milí poslanci, poslankyne ako chcete udržať nás mladých žiť v tejto krajine, keď vám sa táto krajina rúca ako domček z karát. Polarizujete tu spoločnosť, všelijakými vyjadreniami a rozdávate tu zo štátneho, ako keby tu žiadne krízy neboli. Nezaujímate sa o zdravotníctvo a školstvo, ktoré by malo byť pre vás prioritou! A namiesto toho aby ste tu pomáhali stále riešite potraty. A staráte sa nám ženám do tela, v ktorom vlastne ani nežijete?

Namiesto toho, aby ste si nerobili promo dnes pri pamätníku Jána a Martiny, by ste radšej mohli už konečne pre nás bežných občanov naozaj robiť!

Nesmieme zabúdať na udalosti, ktoré hýbu spoločnosťou, mali by sme takýmto veciam predchádzať. Ale pokiaľ na to nebudeme poukazovať, čo sa tu deje, bude to zlé.

Ostáva nám len dúfať, že keď pôjdeme voliť v najbližších voľbách, nebudeme musieť vyberať menšie zlo. Aj keď tak či tak sa to nakoniec stane!

Ivana

17 - O roku 2023 a aj oslave 30 - tych narodenín Slovenskej republiky

Rok sa s rokom snúbil a máme tu opäť Nový rok. Rok, ktorý opäť bude prelomový. Verím, že ste mali krásneho Silvestra a oslávili ste ho tak ako sa patrí.

Musím sa priznať, že nie som človek, ktorý má predsavzatia. Aj keď samozrejme, aj ja si ich dávam. Niekedy vyjdú, inokedy nie. No verím, že či si tie predsavzatia dáme alebo nedáme tak nasledujúci rok, vyjde podľa vašich túžob a očakávaní.

Dnes naša Slovenská republika oslavuje už 30 rokov. Kto by to bol povedal, že už 30 rokov sme samostatný štát. Sú veci, ktoré nás za tridsať rokov potešili, ale aj zarmútili. Napríklad, dá sa u nás od roku 2009 platiť eurom, máme na čele krajiny prezidentku. Dosiahli sme historický bronz na olympiáde v hokeji. Máme zlato z roku 2002, striebro z roku 2012 z majstrovstiev sveta. Zlato v alpskom lyžovaní. Vedeli sme napríklad na Slovensko doniesť také veľké projekty ako je SuperStar, Milujem Slovensko či Let ´s Dance. Privítali sme tu veľké osobnosti a hudobné hviezdy. Nemožno nespomenúť tzv. Slovakia Summit z roku 2005, kedy tu bol George Bush. Z hudobných hviezd môžem vypichnúť Beyoncé, Depech Mode, Dua Lipa a napríklad aj Anastacia Zažili sme množstvo osobných ale aj spoločných pádov v spoločnosti, či už to boli pády vlády alebo veľké korupčné kauzy. Ale stále sme sa z toho dokázali pozviechať, myslím si, že aj týmto sme oveľa silnejší! 😊

A čo by sme si do toho nasledujúceho roku mohli zaželať? Tak v prvom rade, nech sme všetci zdraví, lebo zdravie je to najdôležitejšie do života, aby človek mohol žiť naplno. Prajem si, aby ďalší rok bol omnoho úspešnejší ako ten minulý. Aby sme boli šťastní všetci, v tom čo robíme. Aby sme si plnili svoje sny, ciele. A o 10 rokov mohli povedať, áno prekonal/prekonala som sám seba, aby som bola úspešná, vo všetkom, čo si zaumienim.

Prajem si aby som mala okolo seba ľudí, ktorí ma budú robiť šťastnými. Aby som mala zdravú rodinu a aby sa nám všetkým darilo ešte lepšie ako predchádzajúce roky. Chcela by som sa sústrediť na veci na 100%, ktoré ma budú posúvať ešte viac.

A vám milí moji čitatelia? Vám chcem zaželať, aby sa Vám darilo v Novom roku, aby ste boli zdraví aby Vám moje úvahy a rozhovory robili radosť. Aby ste robili pokroky v osobnom či pracovnom živote. Aby Vám nikdy nezmizol úsmev z tváre, aby ste mali okolo seba tých najlepších ľudí. Aby ste zo svojho života odstránili toxických ľudí, prijali do svojho života ľudí, na ktorých Vám bude záležať stále!

Veselý a šťastný Nový rok 2023! :-)

Ivana

16 - Dynamický rok 2022

Vitajte pri mojom 16. blogu, a vlastne aj poslednom blogu v roku 2022.

Keď som začínala písať tento blog, premietlo sa mi veľa udalostí, ktoré sa diali tento rok či už na Slovensku alebo v celom svete. O 16-ke sa hovorí v dievčenskom svete aj ako o sladkom. Avšak, to sa o roku 2022 povedať rozhodne nedá. Či už v rámci situácie na Ukrajine, zbytočne vyhasnutých životoch pri dopravných nehodách, ktorých nebolo málo. Asi najviac sa zapíše do histórie nehôd na Slovensku práve tá na Zochovej, kde vyhaslo päť mladých životov. Takisto aj situácia na Zámockej, ktorá sa stalo o necelé dva týždne nato. Nechcem sa už k týmto negatívnym udalostiam vracať. Ale NEZABÚDAJME nato, že KAŽDÝ Z NÁS MÁ PRÁVO NA ŽIVOT! AVŠAK, SLOBODA KONČÍ TAM, KDE ZAČÍNA SLOBODA TOHO DRUHÉHO. O roku 2022 môžeme hovoriť aj ako o dynamickom.

Odišlo veľa významných osobností, po minuloročnom odchode Milana Lasicu či hudobného génia Mekyho Žbirku, nás opustili tento rok veľké herecké divy Marína Kraľovičová a Soňa Valentová. Opustila nás aj Kráľovná Alžbeta II., či veľká futbalová legenda Pelé.

Tento rok zasiahol aj politickú scénu, ktorá vyústila pádom vlády tesne pred Vianocami. Mnohí si možno vydýchli, ale nie je to dobrá situácia, už len z hľadiska, že sa začali riešiť veľké kauzy. Chcela by som pripomenúť, či už si to nejaký politik prečíta alebo nie. Milí paní poslanci a panie poslankyne v prvom rade ste tu pre nás občanov! Myslite nato, keď budete schvaľovať ďalšie zákony, nepovyšujte svoje EGO nad záujmy krajiny a nás občanov. Čaká nás najšpinavšia predvolebná kampaň, či už budú predčasné voľby alebo budú v roku 2024. O tom si napíšeme ale inokedy. 😊

Nemôžem zabudnúť ani na pozitívne momenty v našom športe. Našim hokejistom sa podarilo získať historický BRONZ zo Zimných olympijskych hier v Pekingu. Petra Vlhová nám tiež doniesla zlatú medailu zo slalomu z olympiády.

Našim hokejistom sa darilo aj na majstrovstvách sveta, keď postúpili po dlhom čase do štvrťfinále. Marián Hossa bol uvedený do Siene Slávy. Avšak, Juraj Slafkovský svoju kariéru spolu so Šimonom Nemcom a Filipom Mešárom odštartoval vďaka draftu, ktorý sa do slovenského hokeja zapíše VEĽKÝMI ZLATÝMI PÍSMENAMI. Keď Slafkovský bol draftovaný Montrealom Canandiens z prvého miesta, prvého kola. Šimon Nemec bol draftovaný New Jersey Devils, z druhého miesta prvého kola. Filip Mešár bol draftovaný tiež Montrealom Canandiens z 25. miesta, z prvého kola. Adam Sýkora bol draftovaný v druhom kole zo 63. miesta. Servác Petrovický bol draftovaný v 6. kole na 185. mieste, keď si ho uchmatla Minnesota Wild a Adama Žlnku si ukradla Arizona Coyotes v siedmom kole na 204. mieste. A aby som nezabudla naši hokejisti do 20 rokov postúpili do štvrťfinále majstrovstiev sveta v hokeji v roku 2022.

Zo sveta futbalu odišiel do reprezentačného dôchodku Marek Hamšík.

Ale diali sa aj pozitívne veci, teda aspoň u mňa tu na blogu, keď ho mám tak v skratke zhodnotiť. Chcela by som sa vám z celého srdca poďakovať za každý jeden prečítaný blog, či prečítaný článok. Chcem sa Vám poďakovať za veľmi pozitívne ohlasy a zdieľanie rozhovoru s našim olympijským vodným slalomárom Jakubom Grigarom. A takisto by som Vám chcela poďakovať aj za prečítanie článku s Juniorom.

Pre mňa rok 2022 bol opäť raz poučný, ukázal mi, ako si treba vážiť kamarátov. Ako treba stále nadväzovať nové kamarátstva a priateľstvá. V mojom srdci navždy už ostane banda z EYOF. EYOF bol pre mňa zážitok na celý život. Musím sa priznať, že som pyšná, že v našej Banskej Bystrici sa práve tento olympijský festival udial. Som rada, že som mohla byť pri tom. A vždy keď pozerám fotky z tohto podujatia, ma nabijú pozitívnou energiou.

Článok z EYOFU nájdete u mňa na blogu, takisto ako aj rozhovory s Juniorom, Jakubom Grigarom či Viktóriou Podmanickou alebo Valentínou Sedílekovou.

A čo zaželať do roka 2023? V prvom rade, Vám chcem zaželať, aby sa Vám darilo v Novom roku, aby ste boli zdraví aby Vám moje úvahy a rozhovory robili radosť. Aby ste robili pokroky v osobnom či pracovnom živote. Aby Vám nikdy nezmizol úsmev z tváre, aby ste mali okolo seba tých najlepších ľudí. Aby ste zo svojho života odstránili toxických ľudí, prijali do svojho života ľudí, na ktorých Vám bude záležať stále!

Želám nám všetkým, aby sme boli k sebe viac ľudskejší a empatickejší, aby sme hneď neodsudzovali druhých a zbytočne nesúperili medzi sebou! Aby ste v roku 2023 našli ďalších nových ľudí, ktorí Vám budú robiť radosť zo života.

Šťastný Nový rok 2023! 😊

Ivana

15 - Mikulášska nádielka

Pred oknom za oknom, stojí Mikuláš. Povedz mi Mikuláš, čo v tom vreci máš. Pre dobrú Aničku rozprávkovú knižku a pre zlého Janka, prútik a paličku.

Myslím si, že Vianočný playlist má už každý z nás nastavený, na vianočné trhy sme prichystaní. Čižmy vyleštené, naplnené sladkosťami, mandarínkami a adventný kalendár, aj o tom je najobľúbenejší deň pre deti a takisto aj my dospelí, si schrumneme na niečom sladkom či slanom. Mikuláš - na toto obdobie sa každý z nás tešil ako dieťa. Myslím si, že sa tešíme aj teraz, keď sme už veľkí. Je to deň, ktorý je magický a má niečo do seba stále. Veď už len tie rozžiarené námestia, keď Mikuláš príde na námestie a deti ako sa z neho veľmi tešia.

Vedeli ste, že Mikuláš bol kresťanský biskup? Narodil sa v maloázijskom gréckom meste Patara, ide o rímsku provinciu Lycia, dnes je to dnešné Demre. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Podľa legendy Mikuláš študoval v Alexandrii, pričom cestou z Alexandrie do Myry (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkii) údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vládnutia Diokleciána. Zachránil mnoho kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady postavil nemocnicu. Dokonca v Taliansku patrí medzi obľúbených svätých.

Každý máme nejakú spomienku na Mikuláša, či už zo školy alebo z mesta. Pamätám si ako som sa jeden rok, keď som bola malá bála čerta, ďalšie roky to už robila žena/čertica. Bolo to u nás v mestskej časti. Iba som povedala básničku a veľmi som sa rozplakala. Potom som mala strach z Mikuláša v meste, skôr to bol strach, z toho, ako celý Mikuláš prebiehal na námestí, ďalšie roky sa to výrazne zlepšilo. Aj napriek tomu, tento sviatok mám rada.

Verím, že ste dnes nejakého Mikuláša stretli alebo ešte stretnete, napríklad aj dnes na Námestí SNP v Banskej Bystrici. Tak si ho poriadne užite a užite si aj atmosféru vianočných trhov, ktoré už konečne budú mať tú pravú vianočnú atmosféru.

Ivana

14 - Obdobie Adventu

Musím sa priznať, že sa veľmi teším na toto adventné obdobie. Milujem vianočné trhy, keď mesto žije vianočnou atmosférou. Všetko pripomína teplo domova a všade sa rozliehajú vianočné pesničky, ktoré navodzujú pravú vianočnú atmosféru. Veď, dajte si ruku na srdce, kto sa neteší na prechádzky mestom, stretnete sa s kamarátmi, rodinou. Tešíte sa na to, že si budete môcť vychutnať punč, klobásu, lokše, či kačicu s kapustou. K tomu keď ešte kus poletuje sneh vo vzduchu, pre mňa je to tá typická atmosféra. Predsa len je to obdobie, kedy každý snívame a všetko žiari.

Slovo advent pochádza z latinského slova adventus - znamená to príchod. Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Dnes zapaľujeme na adventom venci prvú sviečku. Vedeli ste, že o prvej adventnej nedeli sa hovorí ako o železnej? Prvá sviečka predstavuje sviecu prorokov a symbolizuje nádej. Symbolizuje nádej možno preto, že sa blýska na lepšie časy. A prichádza čas radosti a veselosti. Adventné sviečky zapaľujeme vždy v proti smere hodinových ručičiek.

Mám pre Vás aj tip. Ak milujete knihy s vianočnou tematikou, odporúčala by som Vám knihu od Zuzky Šulajovej - Magický Advent. Vždy sa teším keď si ju počas adventu môžem prečítať. Je to kniha, ktorá je veľmi príjemná a oddychová. Síce príbeh je trochu smutný, no prinúti sa zamyslieť nad súčasnou dobou.

Skúsme trochu spomaliť v tomto období, ak aj riešime vianočné darčeky, vyberajte také, ktoré využijete. Užime si toto adventné obdobie najviac ako sa dá. Vychutnajte si Vianočné trhy vo svojom meste, pretože je to tá najmagickejšia časť roka.

Ivana

13 - 17. november - Sloboda nie je samozrejmosť!

Dnes si pripomíname Nežnú revolúciu. Som dieťa 90-tych rokov, ale naozaj obdivujem všetkých, ktorí stáli a mrzli na námestiach, aby nám vybojovali slobodu. Aj v 21. storočí, je pre mňa nepochopiteľné, aby si ľudia robili takto zle. Aby sme nevedeli rešpektovať názor toho druhého, odsudzujeme. Aby sme proti sebe viedli nezmyselné žabomyšie vojny, ktoré nemajú žiadny zmysel a len polarizujú.

Som vďačná zato, že môžem cestovať, kde chcem. Som vďačná zato, že mám kamarátov, s ktorými sa akceptujeme. V tomto slobodnom svete môžem počúvať, čo chcem. Môžem čítať knihy, aké chcem. Nikto neovplyvňuje moje kroky. Môžem cestovať, kde len chcem.

Ale zároveň sa snažím si vypočuť názor aj druhej strany. Snažím sa byť tolerantná, ku každému, koho vo svojom živote stretnem. Pretože právo žiť na tejto Zemi máme každý.

A teraz ruku na srdce, nikto z nás nie je dokonalý, nikto nemá patent na rozum. Každý z nás robíme chyby, z ktorých sa musíme poučiť, ale zároveň sme stále len ľudské bytosti, ktoré majú svoje ciele, city, myšlienky. Aj v slobodnom svete musíme mať svoje ambície, ktoré napĺňame a robia nám radosť. Aj v slobodnom svete, musíme vedieť rozlíšiť rôzne názory a vedieť ich akceptovať. Ale v slobodnom svete musíme vedieť aj kriticky myslieť. A hlavne overovať si informácie. V dnešnej dobe si môžeme vyberať z rôznych zdrojov. O tomto je sloboda, slobodne sa informovať. Takisto môžeme ísť aj slobodne voliť bez toho, ktorá strana nám je sympatická.

Nezabúdajme, na dôležitý fakt SLOBODA NIE JE SAMOZREJMOSŤ!

Ivana

12 - Voľby - právo či povinnosť? ...alebo pre istotu oboje

Tento víkend ideme rozhodovať o budúcnosti svojho okolia. Musím sa priznať, že tak vyhrotená spoločnosť, ako je v týchto dňoch, to som už dlho nezažila.

To, že voľby sú spojené asi netreba nikomu vravieť, hovorí sa o tom všade, odvtedy, ako bol vyhlásený dátum a to 29.10.2022. Keď sa mám priznať, dlho som rozmýšľala, či voľby sú len právo nás občanov, raz za štyri roky alebo raz za päť rokov, prísť k urnám vyjadriť svoj názor. Ale prichádzam postupom času nato, čím som staršia, že ako sa vraví ľudovo je to naša psia povinnosť. Ako inak vyjadriť slušne názor, keď nie počas volebného dňa.

Tieto voľby ale majú špecifický význam, sú totiž o nás o občanoch. Viem, nie je jednoduché vyjsť z komfortnej zóny, keď sa nám niečo nepáči. Ale tu je dôležité zamyslieť sa nad tým, že keď budeme ticho nič sa nikdy nezlepší. Verte, či neverte ja som sa na svoju osemnástku tešila, pretože som sa konečne dočkala toho, že budem môcť aj ja zmeniť niečo na Slovensku tým, že si pôjdem odvoliť. Je to skvelý pocit, keď človek môže vyjadriť svoj názor, bez ohľadu nato, ako to celé dopadne, či vyhrá váš kandidát alebo nie. Bola som len rada, že som sa mohla zúčastniť tejto dôležitej udalosti. Predsa len o tieto veci sa treba aspoň kus zaujímať. Nepatrím medzi ľudí, ktorí sa o svoje okolie nezaujímajú. Zaujíma ma to ako mesto funguje, že treba zlepšiť nedostatky. Dokonca som bola hlasovať aj v participatívnom rozpočte už niekoľkokrát. Tieto voľby sú totiž o nás, o budúcnosti nášho okolia. Komunálne a župné voľby sú v prvom rade o tom, komu zveríme naše mesto, kraj, dedinu v najbližšom období, kto nás bude zastupovať v dôležitých veciach.

Viem, že teraz sú médiá plné predvolebných županských a primátorských debát. Priznám sa, že na jednej som bola aj ja. Nemyslela som si, že budem z nej odchádzať s tak zmiešanými pocitmi ako som odchádzala. O to viac ma mrzelo potom, keď som si vypočula ďalšiu debatu s tými istými kandidátmi na podcaste, bola som rozčarovaná, čo už aj o tom je politika.

Ak naozaj neviete, koho voliť skúste si vypočuť ešte nejakú predvolebnú diskusiu. Napríklad s Michalom Kovačičom, na Markíze/ tvnoviny.sk, alebo aj na JOJ24, RTVS, TA3, všetky debaty nájdete či už na sociálnych sieťach, stránkach samotných televízií alebo niektoré aj v podcastoch. Zamyslite sa nad tým, komu to v sobotu hodíte. Nezabudnite totiž, že každý jeden hlas sa počíta. Pokiaľ, nie ste stále v trvalom bydlisku, tak vám odporučím len jediné: #tahajdomovnavolby.

Ivana

11 - JARMOK - septembrová tradícia

Jarmok ako septembrová tradícia Banskej Bystrice nemôže chýbať ani tento rok. Po uvoľnených opatreniach, už v plnej kráse ako sme nato zvyknutí. Ale kedy jarmok vznikol a od kedy sa traduje jeho história? Na to som sa pozrela trochu bližšie.

Časť Banskej Bystrice Radvaň pochádza približne z 13. storočia, tak ako Banská Bystrica. O prvých zmienkach sa tu hovorí preto, lebo tu žili kráľovskí rybári, ktorí lovili ryby v Hrone. Uhorský kráľ Ľudovít IV. daroval v roku 1287 Dionýzovi - predkovi šľachtického rodu Radvanských. Rodina Radvanských dala postaviť kaštieľ v 16. storočí a žili tu až do druhej svetovej vojny.

Radvančania boli šikovní remeselníci a poľnohospodári. V práci sa darilo farbiarom, klobučníkom, nožiarom, výrobcom pušného prachu, súkenníkom či hrebenárom. Inak, tento ročník je zameraný na hrebenárstvo. Radvaň tak mala veľmi dobré predpoklady, nato, aby sa stala trhovým mestečkom, kde remeselníci ponúkajú svoje výrobky. Avšak, písomné záznamy hovoria o tom, že trhy v Radvani sa pravidelne konali už v 14. storočí. V roku 1655 získala obec privilégium organizovať výročný jarmok v deň sviatku Narodenia Panny Márie (vtedy to bolo 8. septembra), ktoré Radvani udelil cisár Leopold I. Tento dátum je tak oficiálnym potvrdením prvého Radvanského jarmoku, hoci pod týmto názvom sa uskutočnil až o dva roky neskôr - 8. septembra 1657.

Radvaň bola až do roku 1966 samostatnou obcou, kedy sa spolu s Kráľovou stala súčasťou Banskej Bystrice. A s ňou aj Radvanský jarmok. V minulosti boli základom jarmoku práve šiatre obchodníkov, plné rozličných remeselníckych výrobkov, ktoré si rozostavali popri ceste od Prielohu "na dolnej Radvani", smerom cez Hradskú až k Radvanskému kaštieľu. Jarmočná ulica tak merala približne 1,5 kilometra.

Na jarmok chodili predávať aj z okolia Hontu so zeleninou a ovocím. Tekovčania a Novobančania tu predávali drevárske výrobky. Radvanský jarmok nikdy neobchádzali zvonkári, či remeselníci, vyrábajúci krásne drevené hračky. Na jarmoku sa dali kúpiť nové časti odevu. Jarmok bol jednoducho miestom, kde ste kúpili všetko, čo vám doma chýbalo. V čase, kedy neexistovali žiadne veľké obchodné centrá, ba ani siete obchodov, trh bol jediným miestom, kde ste dostali všetko potrebné.

Jarmok sa konal od skorého rána až do neskorého večera, preto ste sa tu mohli aj do sýtosti najesť a napiť. Predajcov aj kupujúcich lákala vôňa pečených kačíc, husaciny, jaterníc, bravčoviny, či rôznych syrárskych výrobkov. Tovar, po ktorom bol na jarmoku dopyt sa rôznymi obdobiami obmieňal. Kedysi išli na dračku kolovrátky, neskôr to bol drevený rapkáč. Alebo hrebene, ktoré nazývali grample.

Obec Radvaň sa v roku 1966 začlenila pod mesto Banská Bystrica a tak sa jarmok presťahoval do mesta. Avšak, v meste sa konávali trhy, no jarmok bol trh, ktorý bol ročný trh. Pravidelné týždenné trhy slúžili na doplnenie tovaru bežnej spotreby.

Špecifikom jarmoku bývali chlapci, ktorí nakúpili drevené varešky a plieskali nimi dievčatá a mladé ženy po zadku. Banskobystrický Radvanský jarmok je unikátny aj tým, že mal len dve prerušenia a to počas II. svetovej vojny a počas pandémie. Od roku 2011 je Radvanský jarmok súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Verím, že ste už jarmočne naladení, že som Vám priniesla nejaké nove informácie a verím, že si jarmok užijete najlepšie, ako sa len bude dať bez ohľadu nato, aké počasie nás čaká. 😊

Ivana

10 - EYOF je srdcovka! 😊

Áno, už je to mesiac od najväčšieho multi - športového podujatia u nás na Slovensku. Nechce sa mi veriť, že takto pred mesiacom som bola so stiahnutým žalúdkom, ako celá akcia akou EYOF je dopadne. Keď som si hľadala čas na písanie tohto príspevku, lomcovalo so mnou veľa emócií, predsa len musí to človek spracovať, aby to potom mohol dať von.

V rámci svojich dní, ktoré som na EYOF-e prežila som sa veľakrát motala vo fanzóne, kde som nahrávala rozhovory, takisto v press centre či na športoviskách. Myslím si, že nemusím hovoriť o aké prekvapenie sa postarali všetci športovci či dobrovoľníci. Všetci sme boli na jednej lodi, bolo zaujímavé, sledovať výkony mladých olympijských nádejí, niekedy až so zatajeným dychom. Autentické emócie sú vždy veľmi pekné. O to viac je to krajšie, keď na mikrofón hovoria ľudia, ktorý získali medailu a veľmi sa tešia z toho, že sa im na domácom EYOF-e podarilo získať medailu. Pripomeniem, že naši športovci si odniesli až šesť medailí. Renáta Jamrichová a Daniel Balaščák vo štvorhre v tenise. Renáta Jamrichová išla domov s medailou aj v dvojhre z tenisu. Samuel Košťál, Lenka Gymerská.

Keďže v tom čase som robila na stáži na RTVS, bola som veľmi rada, že aj napriek všetkým okolnostiam sa mi akreditáciu podarilo vybaviť vo veľmi krátkom čase, aj keď po oficiálnom dátume robenia akreditácií.

Avšak, stále tvrdím, že celý týždeň bol aj pre nás dobrovoľníkov, či už z médií a PR alebo novinárov veľkou výzvou. Pokryť takúto veľkú udalosť chce odhodlanie a hlavne rešpekt a pokoru. Predsa len niektoré veci nemusia vyjsť, iné sa môžu vydariť aj do takých rozmerov, že o nich netušíte.

Sama nie som nejaký pravidelný športovec. Občas si idem zapinkať bedminton, ktorý mám rada. Preto ma fascinovali všetky tie športové zápasy na bedmintone. Veľmi ma bavil tenis, pozrela som si aj gymnastiku či atletiku.

Myslím si, že toto podujatie v meste veľmi chýbalo. Organizačne bolo zvládnuté s gráciou. Musím sa priznať, že počas toho týždňa sme naozaj nezastavili, ako vravel jeden zo supervízorov. Stále sme si siahali na dno svojich možností, či už ako správne časovo zladiť rozhovory alebo sledovať čo sa deje okolo nás.

Súkromný archív Ivany Lettrichovej

Veľký zážitok bol už po niekoľkýkrát IMT Smile. Bol to koncert, ktorý nabil takou pozitívnou energiou, že z tej energie, čerpáme doteraz.

Veľká energia bol ale aj tím, ktorý mal na starosti celý EYOF. Som vďačná, že som týchto ľudí spoznala a prišli mi do života. Myslím si, že môj život obohatili na celý život. Lebo EYOF je o budovaní nových kontaktov a kamarátstiev. Tento týždeň mi dal veľa a určite som sa aj zlepšila vo veľa veciach a spoznala som opäť samú seba. Aj keď športový redaktor zo mňa pravdepodobne nikdy nebude, vedela som sa odraziť aj z tejto španielskej dediny.

Koniec koncov zo svojej komfortnej zóny veľmi rada vychádzam, pretože je to výzva, ktorá ženie človeka dopredu a je veľmi dôležité hľadať aj témy, ktoré na spracovanie nie sú priorita daného novinára/redaktora, pretože vtedy sa naučí najviac.

Ivana

09 - Obľúbené leto

Za túto možnosť som veľmi vďačná, pretože verím, že ma posunie niekde inde. Musím sa priznať, že rádio je pre všetkých moderátorov veľký odrazový mostík. Keďže sami musíme spracovať príspevok, zároveň ho aj postrihať a ponúknuť poslucháčom to najzaujímavejšie. V dnešných dňoch je mám za sebou zostrihanie roho prvého. S mojim kolegom Alexandrom Ernestom, s pánom Vladimírom Strmeňom a pánom Stanislavom Mičevom, som robila príspevok zo zákulisia relácie Na jednej vlne, ktorú robí môj výborný kolega a aj dobrý kamarát Alex. Je veľmi obohacujúce robiť príspevok na hociktorú z tém, ktoré sa nám naskytnú, Preto je táto práca taká super, lebo je veľmi tvárna.

Myslela som si, že ma tento rok čaká aj najväčší letný festival Pohoda. Dosť som pokukovala po line- upe. Mám tam aj zopár kamarátov, ktorí boli aj na predchádzajúcich ročníkoch a veľmi sa im tam páčilo. Avšak, prechladnutie si asi nevyberá, kedy príde. Chcela by som tak pozdraviť všetkých, ktorí sú na Pohode, dúfam, že sú v Pohode. A na Pohode zažívajú tú najväčšiu Pohodu za posledné tri roky. Lebo tieto posledné tri roky boli veľmi frustrujúce a vyčerpávajúce, verím, že mi dáte za pravdu.

A moje ďalšie plány? Verím, že sa v tieto horúce dni pôjdem schladiť aj k vode. A aby som nezabudla rada Vás privítam v mojom pôsobisku na DOD Rádia Regina Stred už najbližšiu sobotu 16. júla, zažijete tak pekný deň u nás v rozhlase a spoznáte naše mediálne prostredie, nazriete tak s nami do kuchyne príprav rôznych relácií.

Pekné pohodové leto

Ivana

08- ...o roku 2022

Rok sa s rokom snúbil a máme tu opäť Nový rok. Rok, ktorý opäť bude prelomový. Verím, že ste mali krásneho Silvestra a oslávili ste ho tak ako sa patrí.Síce je už osem dní, ako máme rok 2022 predsa som sa rozhodla Vám venovať týchto pár riadkov...

Musím sa priznať, že nie som človek, ktorý má predsavzatia. Aj keď samozrejme, aj ja si ich dávam. Niekedy vyjdú, inokedy nie. No verím, že či si tie predsavzatia dáme alebo nedáme tak nasledujúci rok, vyjde podľa vašich túžob a očakávaní.

A čo by sme si do toho nasledujúceho roku mohli zaželať? Tak v prvom rade, nech sme všetci zdraví, lebo zdravie je to najdôležitejšie do života, aby človek mohol žiť naplno. Prajem si, aby ďalší rok bol omnoho úspešnejší ako ten minulý. Aby sme boli šťastní všetci, v tom čo robíme. Aby sme si plnili svoje sny, ciele. A o 10 rokov mohli povedať, áno prekonal/prekonala som sám seba, aby som bola úspešná, vo všetkom, čo si zaumienim. Prajem si aby ma ten polrok, ktorý ma teraz čaká, či už odovzdanie teoretickej časti bakalárskej práce alebo potom aj praktickej prebehol bez problémov, aby som to zvládla. A takisto aj štátnice, ktoré si uvedomujem že sú bližšie a bližšie.

Prajem si aby som mala okolo seba ľudí, ktorí ma budú robiť šťastnými. Aby som mala zdravú rodinu a aby sa nám všetkým darilo ešte lepšie ako predchádzajúce roky. Chcela by som sa sústrediť na veci na 100%, ktoré ma budú posúvať ešte viac.

A vám milí moji čitatelia? Vám chcem zaželať, aby sa Vám darilo v Novom roku, aby ste boli zdraví aby Vám moje úvahy a rozhovory robili radosť. Aby ste robili pokroky v osobnom či pracovnom živote. Aby Vám nikdy nezmizol úsmev z tváre, aby ste mali okolo seba tých najlepších ľudí. Aby ste zo svojho života odstránili toxických ľudí, prijali do svojho života ľudí, na ktorých Vám bude záležať stále!

Ivana

07 - ...o roku 2021

Hovorí sa, že 7 je šťastné číslo tak hor sa do čítania posledného roku blogu v roku 2021. Rok sa s rokom snúbil a opäť tu máme Silvester. Toto obdobie sa nám spája predovšetkým s veľkými oslavami a pyrotechnikou, ktorá k tomuto sviatku nesmie chýbať. Aj keď všetci sme si vedomí toho, že svetlice či petardy nielen, že ničia životné prostredie, trhajú prsty ale hlavne stresujú zvieratká. Preto by bolo veľmi pekné, keby sme pri púšťaní zábavnej pyrotechniky mysleli aj na tieto veci.

Dosť bolo na úvod poučovania, každý aj tak urobí tak, ako uzná za vhodné. :D Chcela by som týchto pár riadkov teraz venovať kratšiemu bilancovaniu. Aj keď bilancovania asi v tento deň má už každý plné zuby. Naša spoločnosť si prechádza ťažkým obdobím, nie len naša, ale celosvetovo. V prvom rade, by som sa chcela poďakovať každému zdravotníkovi, ktorý túto prácu vykonáva, pretože oni sú hrdinovia dnešných dní. Chcela by som pripomenúť, že aj oni sú len obyčajní ľudia. Tento rok mal ale aj príjemné momenty. Veľmi ma teší, to, že som prešla v letnom semestri cez ťažkú skúšku. Osobne ma veľmi potešilo to, že som sa dokopala písať si vlastný blog, síce stále vyzerá ako v plienkach, ale som veľmi rada, že ho čítate. A tak sa Vám chcem zato veľmi poďakovať. Nemôžem zabudnúť nato, že k blogu mám aj instagram @ivana.let3chova a chcem sa poďakovať aj zato, že sa komunita stále rozrastá.

V tomto roku som sa ale naučila aj veľa o sebe, že keď niečo chcem a idem si pomaly krok po kroku za tým, niekedy to vyjde inokedy nie. Ale vždy ma to niekde posunie. Som rada, že mám okolo seba ľudí, ktorí môj svet obohacujú a robia omnoho lepším. Som rada, že mám pri sebe rodinu, ktorá ma podporuje vo svojich snoch. Som rada, že môžem študovať aj naďalej to, čo ma baví a že môžem mať pri sebe takú partiu spolužiakov ako mám. Som vďačná aj za ostatných ľudí, ktorých na fakulte mám. Sú to skvelí ľudia. Ďakujem za nich.

Chcela by som Vám zaželať toho najkrajšieho a najfarebnejšieho Silvestra. Užite si ho s ľuďmi, ktorých máte radi! 😊

Ivana

06- O Vianociach

Ani sme sa nenazdali, je tu koniec roka a aj pre mnohých obľúbené pre niektorých menej obľúbené Vianoce. Keď som bola malá, vždy som toto obdobie mala rada, ostalo mi to až dodnes. Je to to najčarovnejšie obdobie roka. Asi som stará škola ale Vianoce bez vety: "Matýsek se posral!" alebo "Až naprší a uschne pytomci!", by pre mňa neboli Vianoce.

Áno, je to stresujúce obdobie, veď kto by to bol povedal, že darčeky, niekedy zháňam aj okolo 20. decembra. Tento rok som sa polepšila, vybavené boli začiatkom decembra. Musím sa priznať, že toto obdobie, má pre mňa vždy svoje čaro. Či už ide o stavanie Vianočného stromčeka, posledné roky pri kultových Pelíškach. Alebo robenie zemiakového šalátu, ku ktorému posledných asi 9 rokov nesmie chýbať kapor. Neviem ako vy, ale vianočné pesníčky, nesmú chýbať. Či už ide o slovenské alebo zahraničné, vždy mám pripravený zoznam vianočných pesničiek, ktoré si rada púšťam. Mám veľmi rada vôňu vianočných oplátok, lineckého cesta či medovníkov. Vôňa mandaríniek, nesmie chýbať. A nesmú chýbať opekance alebo bobaľky či už s makom alebo s bryndzou. Vykrajovanie a pečenie medovníčkov sa mi páčilo aj keď sme to robili v škole. Vždy sme si to ako trieda užívali. Milujem obdobie, ktoré vždy strávim so svojou rodinou a so svojimi bratrancami a sesternicami. Sú to naozaj krásne dni. Vždy sa všetci vyparádime ku sviatočnému stolu a aj si zanôtime. Milujem to, keď vidím ako bratranci aj sesternica sa tešia z vianočných darčekov, vlastne vždy sa z nich tešíme spolu. A ešte k tým vianočným rozprávkam nemôžem zabudnúť na Princeznú se zlatou hvězdou na čele, Pyšnú Princeznú, Byl raz jednou král, Ešte, keď som bola malá tak som túto "udalosť" aj moderovala. Bola to tréma ale bolo to milé. Vždy spomínam na svoj roztrasený hlas, keď som vravela básničku.

Aj napriek tomu, že som už veľká, toto obdobie zanecháva v každom z nás kus detstva. Chcela by som vám všetkým zaželať, nech si každý z vás poriadne oddýchne, nech si každý užijeme najkrajšie sviatky roku bez ohľadu nato, či budú so snehom alebo bez snehu. A užite si ich s tými, ktorých máte radi!

Majte krásne Vianoce! 😊

Ivana

05 - Sloboda - krehké slovo

Dnes máme 17. novembra, pripomíname si Deň boja za slobodu a demokraciu. V roku 1989 nastala Nežná revolúcia. Avšak, demokracia nebola pred 1989 samozrejmá. Áno, aj ja by som teraz mohla nadávať na všetko, čo sa mi nepáči doma, v štáte alebo v škole. Každá doba má svoje úskalia. Vždy, keď vidím zábery z tohto obdobia, prechádza mi mráz po tele.

Sloboda pre mňa znamená to, že môžem chodiť kde chcem a kedy chcem. Môžem si zapnúť akúkoľvek rozhlasovú či televíznu stanicu. Môžem vyhľadávať akékoľvek informácie. Môžem si nakúpiť to, čo mi urobí v danej chvíli radosť. Sloboda je pre mňa to, že môžem študovať čo ma baví. Môžem si vytvárať svoj vlastný blog, kde mi nikto nediktuje, čo mám kedy vydať. Avšak, aj ja viem kde moja hranica končí kde sa ako môžem vyjadriť. Sloboda neznamená to, že teraz budem útočiť na niekoho len preto, že má iný názor. Sloboda neznamená automaticky, že budem útočiť na ústavných činiteľov. Máme voľby každé štyri roky do parlamentu. Prezidentské voľby máme každých päť rokov. Potom tu máme komunálne voľby, sú tu už čochvíľa. Začnime, pomaly ale iste rozmýšľať komu odovzdáme svoj hlas. Začnime uvažovať o tom, kto naše mesto, obec, dedinu má viesť najbližšie obdobie.. Za tých 32 rokov sa nám toho podarilo celkom dosť. Nemáme cenzúru, máme slobodné voľby. Nepáči sa mi však ale to, ako tu útočíme na iných. Robíme si zle, vytvárame si v spoločnosti napätie sami. Sami si vytvárame budúcnosť. Chcem žiť v krajine, ktorá bude slobodná a kde bude školstvo fungovať tak, ako by malo v 21. storočí. Chcem, aby naše zdravotníctvo fungovalo tak ako sa vyspelú krajinu patrí. Bola by som veľmi rada, keby sme používali kritické myslenie. Aby sme vedeli odhadnúť situáciu. Želala by som si aby sme sa k sebe prestali správať neúctivo a aby sme rešpektovali výsledky napríklad vo voľbách. Želám si aby súdy fungovali spravodlivo. A hlavne si želám, aby sme boli všetci zdraví. Sloboda je veľmi krehká a treba s ňou narábať opatrne aby sme o tieto vymoženosti neprišli.

Nezabúdajme však nato, tam kde končí naša sloboda, začína sloboda toho druhého. Vážme si, to čo máme.

Ivana

04 "Hejt" - nová forma komunikácie?

Minulý týždeň sa opäť nezaobišiel bez "hejtu". Takto by sme mohli zhodnotiť situáciu, ktorá sa stala prezidentkinej dcére Emme Čaputovej od poslanca Tomáša Tarabu. Avšak, nemôžeme zabudnúť, že s "hejtom" sa stretávame pomerne často.

V dnešnej dobe mám pocit, že ide o predbiehanie sa, kto komu viac naloží. No netreba zabúdať nato, že aj "hejt" má svoje hranice, ktoré za žiadnych okolností netreba prekročiť. S hejtom sa určite každý stretol. Dajme si ruku na srdce, kto niekomu v dnešnej dobe ešte nepovedal niečo zlé, že by ho to mohlo zraniť. "Hejt" sa stal súčasťou našej bežnej komunikácie. Je úplne jedno, či sme pekne oblečení alebo máme pekne urobené vlasy. Vždy sa nájde niekto, kto na toho druhého zaútočí. Nie každý bude každému vyhovovať, ale žijeme v jednej spoločnosti. To, že niekomu nejde matematika neznamená, že nemôže byť dobrý na písanie. Keď mi raz nepôjde spievanie na Superstar sa automaticky neprihlásim. Ale aby poslanec útočil na neplnoletú dievčinu, je pre mňa už cez čiaru. Na "hejt" sa ťažko zvyká, ale pokiaľ ide o vyváženú a konštruktívnu kritiku, rada si ju aj ja vypočujem. Keď som si prečítala komentáre pod článkom pánom poslanca, zostala, som šokovaná, že aj takýto človek sa dostal do NRSR. Žijeme ťažkú dobu, nie každý s každým súhlasí naprieč politickým spektrom, ale naozaj si je normálne, aby sa do poslaneckých lavíc, dostávali ľudia, ktorí komentujú vzhľad rodinného príslušníka iného ústavného činiteľa? Je normálne, aby do politických bojov, išli politici tak, že sa začnú navážať do detí? Nikdy som nebola zástancom "hejtu". A aj tí, čo ma poznajú, vedia o mne, že aj ja si rada viem povedať svoj názor, Ale žeby som doslova išla "hejtovať", človeka, ktorého nepoznám, keď má netypický vzhľad to je už trošku na zamyslenie. Neviem, ako by sa páčilo pánovi poslancovi, keby niekto začal komentovať jeho deti. Pokiaľ sa Emma rozhodla ísť cestou modelky, je to jej rozhodnutie. V dnešnej dobe, by sme sa mali viac podporovať, snažiť sa byť empatickejší a nie útočiť na iných ľudí, nie to ešte na ženy. Obdivujem Emmu, ako túto "mediálnu nálož" zvládla, zároveň sa bojím o budúcnosť našej spoločnosti. Čo nás ešte čaká, keď sú medzi nami takíto ľudia, ktorí sa neštítia ničoho.

Skúsme sa nabudúce zamyslieť nad každým jedným slovom, čo človeku povieme, či mu neublížime. "Hejt", sa stáva totiž súčasťou spoločnosti a nie je to vôbec dobré.

Ivana

03 Jeseň - prírodná paleta

"Jeseň pani bohatá, farbí listy do zlata.", hovorím o známom verši od Márie Rázusovej Martákovej. Týmito slovami spomínam na obdobie v škole, pri básničke, ktorú sme recitovali. Áno, keď sa povie jeseň, všetkým hneď zíde na um škola. Jeseň je jedno z najkrajších ročných období v prírode. Prírodná paleta, ktorá sa nám zjavuje každý deň pred oknami na stromoch, je fascinujúca. Gaštany, z ktorých deti robia panáčikov v škole a v škôlke vracajú aj nás dospelých do detstva. Nemôžem zabudnúť na obľúbené pečené gaštany. Nedávno som pri paneláku zazrela aj veveričku, Je úžasné sledovať v týchto dňoch v prírode zvieratá.

Takisto pokiaľ je pekné počasie, kávu si človek ešte vie vychutnať vonku. A potom človek nemôže zabudnúť na krásne prechádzky v prírode, kedy sivé chodníky zaplavia krásne červené, oranžové a žlté listy. Určite si každý z nás spomína nato, ako sme sa ako malí hrali v lístí. Alebo sme sa naháňali v tom, kto koľko gaštanov nazbiera v parku. Táto aktivita je podľa mňa obľúbená činnosť každého dieťaťa. Každý rás spomína to, ako sa naháňal a hádzal do farebného lístia. Samozrejme, aj jeseň má svoje mínusy, aj keď mi vôbec nevadia chladnejšie rána, keďže ranný čaj na okne aspoň skôr vychladne. Je mi smutno za tým, že jeseň je už chladnejšia a dni sú omnoho kratšie,. Nedávno, keď som išla vlakom zo školy domov pozerala som von oknom a tešila sa z toho aké sú listy farebné a cítila som sa ako v rozprávke. Ten pohľad z vlaku okna je na jeseň krásny, Som človek, ktorý má rád teplo ale vôbec mi nevadí aj takéto krásne jesenné počasie. Verím, že aj vy máte radi jeseň a aj vám vie byť jeseň sympatická.

02 .... o (ne)istej dobe

....

Avšak, mnohí začínajú písať kapitolu vo svojom živote na vysokej škole až dnes. Chcela by som vás posmeliť, nebojte sa zapájať do aktivít, ktoré vám vysoká škola ponúka. Áno, o to viac, je potrebné v dnešnej dobe povzbudzovať, pretože doba je neistá. Aj keď situácia nie je priaznivá, budete sa síce stretávať so svojimi spolužiakmi v rúškach, nemení to nič na tom, že idete si za svojim snom, že idete študovať niečo, čo vás baví a bude napĺňať. Nebojte sa toho, keď vám nejaké učivo nepôjde. Teraz by som tu mohla začať písať o predmete, s ktorými som bojovala aj ja, Ale donútilo ma to ešte viac sa učiť, viac pracovať na tom, aby som mohla byť ešte lepšia. A rozšírila som si svoje obzory. Užívajte si tieto dni, čo najdlhšie, keď sa môžete stretávať, so svojimi spolužiakmi, či pedagógmi, lebo nikdy neviete, kedy sa opäť situácia môže zmeniť. A spolužiakov, budeme opäť stretávať za obrazovkami notebooku, či tabletu. Verím, že táto doba nás učí k spolupatričnosti, lepším vzťahom a podobne.

Na záver by som chcela poprosiť hejterov, ktorí si myslia, že na vysokú školu idú ľudia len kvôli papieru, nech sa skúsia nad sebou zamyslieť. Lebo za každou jednou prednáškou, ktorú si človek odsedí v škole alebo na online vyučovaní, je obdobie, ktoré sa volá skúškové obdobie. A nie je to obdobie, ktoré je "len tak" zadarmo ale práve na tom skúškovom, ukazujeme svoje vedomosti.

Ivana

01 ...o snoch, cieľoch, ambíciách