Mladík z Liptova nám vybojoval striebro v tokijskom kanáli Kasai

V 19-tich rokoch ochutnal príchuť olympiády v ďalekej juhovýchodnej Brazílii. O päť rokov neskôr išiel ešte východnejšie a kvalifikoval sa do Tokia. V tokijskom kanáli Kasai vybojoval pre Slovensko striebornú medailu. Jeho meno je Jakub Grigar.

Jakub, máš 24 rokov, narodil si sa na v Liptovskom Mikuláši. Už odmalička si mal vzťah k športu?

Pravdupovediac, ani nie. Samozrejme, som ako dieťa športoval pre zábavu a s chalanmi hrával futbal, baseball alebo podobné veci, ale vždy to bolo skôr o tom čase s kamarátmi ako o športe. K vodnému slalomu som sa dostal tak trochu z donútenia, keď sa rodičom nepáčilo že trávim veľa času za počítačovými hrami a prihlásili ma na vodácky kemp.

Slovensko reprezentuješ v K1, (vodný slalom), ako si spomínaš na tvoj prvý kontakt s divokou vodou?

Bolo to strašidelné. V našej žiackej tréningovej skupine sme už pár týždňov jazdili na hladkej vode a učili sa základy, ale každý deň som videl starších pretekárov ako splavujú divokú vodu a chcel som byť ako oni. Trénera som teda presviedčal aby ma pustil na kanál s nimi, a ten súhlasil. Strašne som sa bál a došiel som asi iba do prvej tretiny kanála u nás v Liptovskom Mikuláši, ale ten pocit potom bol skvelý.

Keď som si hľadala informácie o Tebe, dozvedela som, že si sa vodnému slalomu veľmi bránil, bol to strach z utopenia, viaže sa k tvojmu prvému kontaktu na divokej vode nejaká nepríjemná spomienka?

Žiadnu zlú skúsenosť som nemal, ale nikdy som nebol moc dobrý plavec. Keď som bol ešte dieťa, všetci kamaráti naokolo už vedeli plávať a ja som sa ešte kúpal v rukávnikoch. Preto som sa divokej vody bál aj neskôr a nebol som si istý, či by som v nej vedel plávať. Po pár týždňoch v tréningovej skupine sme ale divokú vodu brali ako kamarátku a hocikedy sme sa v nej kúpali len tak na plávacích vestách.

Dočítala som sa o tebe, že rád chodíš bosý, niekedy aj v zime, napomáha to aj pri samotnej príprave na ďalšiu sezónu v rámci kondície?

Určite to nejak významne neprispieva výkonu. Bola to skôr vec akou som sa chcel v tínedžerskom veku vyrovnať starším pretekárom ktorí popri vode behali bosí a mne sa to veľmi páčilo.. Páčilo sa mi to ale až tak že som začal bosý chodiť takmer všade, a sem tam to bolo dokonca aj v zime.

Už v rokoch 2013 - 2015 si vyhral zlatú medailu na ICF World Junior Championships. Ako si spomínaš na svoje prvé úspechy?

Bol to skvelý pocit. Prvú bronzovú medailu som získal už na juniorských Majstrovstvách sveta v roku 2012, a tam som to naozaj nečakal. Boli to moje prvé veľké preteky a ja som si myslel, že konkurencia bude tak silná že budem rád ak skončím okolo tridsiateho miesta. Od momentu ako som naskočil do prvej jazdy som si to veľmi užíval, a kvalifikáciu sa mi dokonca podarilo vyhrať. Nakoniec som si veril tak, že z tej bronzovej medaily som bol po pretekoch sklamaný a chcel som hneď začať makať aby som na ďalší rok mohol vyhrať.

Mal si nejaký športový vzor? Ak áno, kto to bol?

Športových vzorov som mal viac ale tie najväčšie vzory som mal celú dobu "pod nosom". Každý deň sme na kanáli stretali Elenku Kaliskú a Michala Martikána, a práve Elena bola jedným z najdôležitejších a najvplyvnejších ľudí v mojej kariére. Obaja sú to skvelí športovci ktorí sú príkladom profesionálneho prístupu k tréningu a športu celkovo, a ja som veľmi vďačný že som ich na svojej ceste mohol stretnúť.

Rok 2016 bol pre teba veľmi úspešný, stal si sa majster sveta do 23 rokov pri našich severných susedoch v Poľsku, na svetovom pohári si obsadil 2. Miesto v La Seu d´Urgell v Španielsku. Bol to pre teba prelomový rok, ako si na rok 2016 spomínaš?

Bol to rok kedy som si naozaj veril a jazdilo sa mi skvelo. Šport ma veľmi bavil a výsledky prišli samy od seba. Zažil som svoje prvé Olympijské hry na ktorých som do posledných metrov bojoval o medailu, aj keď som nakoniec skončil "až" na piatom mieste. Bol to dobrý rok a zažil som tam veci ktoré boli veľmi dôležité preto aby som sa neskôr mohol v športe viac a viac rozvíjať.

Čerešničkou na torte bola aj tak olympiáda v Riu de Janeiro, v juhovýchodnej Brazílii, kde si obsadil 5. miesto. Ako si spomínaš na olympiádu v Riu?

Bol to skvelý zážitok a veľmi som si to užíval. Dostať sa na Olympiádu bol vždy môj sen a bol som veľmi vďačný za to že tam môžem byť. Preteky šli viac-menej podľa predstáv, až na to finále kde som urobil pár hlúpych chýb a v posledných 4 bránach som prišiel o náskok a dostal sa až na piate miesto. Bol som mierne sklamaný, ale teraz to hodnotím ako pozitívnu skúsenosť, a aj vďaka tomu som mohol v Tokiu stáť so striebrom na krku.

Do Ria si odchádzal ako 19-ročný chalan, dnes máš 24 rokov, čo by si odkázal svojmu mladšiemu ja?

Len nech je ten 19 ročný chlapec trpezlivý a nech poriadne pracuje. Človek si v živote prejde veľa situáciami a každá ho niečo naučí a ja som veľmi rád že za tých 5 rokov som sa naučil naozaj veľa o sebe aj o športe.

Do Tokia si odchádzal už 6. Júla, bolo to aj pre časový posun a podobne. Ako si sa rýchlo aklimatizoval?

Na časový posun sme sa pripravovali už doma, a každý deň sme celý režim posúvali o 15 minút aby sme do Tokia odchádzali "posunutí" už o takmer 4 hodiny. Skôr sme tam cestovali preto lebo to bola úplne nová voda na ktorej sme nemali najazdený žiadny čas. Každý kanál je iný, a ako pretekár ho musíte veľmi dobre poznať a vedieť reagovať na danú vodu. Musíme tam preto vždy stráviť čo najviac času, a keďže nám kvôli pandémií zrušili všetky plánované sústredenia, chceli sme bezprostredne pred olympiádou najazdiť čo najviac hodín na vode.

Olympiáda v Tokiu sa mala konať už minulý rok. Keď to teraz spätne zhodnotíš, myslíš si, že práve rok navyše Ti dopomohol v príprave, nato aby si bol takto úspešný?

-Aj keď samotná pandémia bola veľmi negatívna vec, z hľadiska mojej športovej prípravy bol ten rok naviac obrovská výhoda. Myslím si že sme mali možnosť natrénovať strašne veľa vecí a poriadne sa pripraviť na OH. Dokonca aj môj tréner povedal, že keby sa hry konali v pôvodnom termíne, nebol by som na ne pripravený.

Ako prebiehala príprava v tomto pandemickom období?

Museli sme čeliť rôznym obmedzeniam a dávať si veľký pozor, ale našťastie sme mali naozaj dobré podmienky a nakoniec sme tú prípravu odrobili na 100%. Snažili sme sa čo najviac vyhýbať kontaktu s ľuďmi, pretože koronavírus by mal na prípravu na OH naozaj veľmi zlý dopad.

Vo vyraďovacej fáze si obsadil v 1.kole deviate miesto, v druhom kole to bola ôsme miesto. S akými pocitmi sa ti nastupovalo o dva dni na semifinálovú jazdu?

-Semifinále bola pre mňa najstrašidelnejšia jazda, ale vedel som čo mám robiť a ako sa mám na ňu pripraviť. Veľmi som sa chcel predstaviť vo finále ale vedel som že ma ešte čaká dôležitá a náročná jazda. V príprave som ale spravil všetko čo som mal, a nakoniec som sa utvrdil v tom že vo finále mám na to aby som bojoval o medailu.

V semifinále si zabojoval a obsadil si konečné štvrté miesto, bola práve semifinálová jazda, ktorá ťa nakopla a odjazdiť finále, čo najlepšie?

-Určite áno. Štvrté miesto s dvoma trestnými sekundami mi naozaj ukázalo že na tej trati viem byť rýchly. Dostal som veľkú sebadôveru a do finále už som nastupoval oveľa pokojnejší.

Vo finále ťa predbehol len český reprezentant Jíři Prskavec, je aj medzi Vami slalomármi rivalita, ako keď sú zápasy medzi Slovenskou a Českou reprezentáciou, v hokeji?

Na pretekoch samozrejme chceme vždy poraziť toho druhého, mimo vody sme ale kamaráti a veľmi radi sa stretneme a porozprávame. Jiří išiel v Tokiu naozaj skvele, a myslím že si to zlato naozaj zaslúžil a tou jazdou ukázal že je svetová extratrieda.

Tokio si nemal šancu spoznať, tak ako Rio. Chystáš sa do Tokia ako turista?

Našťastie sme mali možnosť Tokio poriadne preskúmať už dva roky predtým v rámci spolupráce olympijských výborov Slovenska a Japonska, a Japonci nám okrem kultúrnych pamiatok poukazovali veľa ďalších zaujímavých vecí. Japonsko je nádherná krajina so skvelým jedlom a veľmi rád by som sa tam raz vrátil.

Aké si mal privítanie na Slovensku, keď si sa z Tokia vrátil?

Boli to skvelé pocity. Nikdy som si ani len nepredstavoval že by za mnou chodili ľudia ktorí sa chcú so mnou odfotiť alebo si odomňa pýtajú autogram, a presne to sa mi po príchode stávalo. Bol som veľmi vďačný za to že na Slovensku bolo toľko veľa ľudí ktorí nám doma fandili a spoločne s nami sa z našich výsledkov tešili.

Čakala ťa ešte nejaká oslava len v kruhu rodiny a priateľov?

Ešte som to nestihol osláviť zo všetkými ale s tými najbližšími sme to už oslávili jednoduchou grilovačkou na záhrade.

V pandemickom období sme nemali veľa sociálneho kontaktu, čomu si sa počas pandémie venoval, okrem toho, že si trénoval na kanáli?

Tréning naozaj vyplnil väčšinu môjho času. Naša príprava nie je len o jazdení na vode a v rámci tréningu robíme kopu ďalších športov, či už von alebo dnu. Z iných činností som ale začal pracovať z kožou a učiť sa z nej vyrábať nejaké jednoduché predmety.

Ktoré bolo tvoje najobľúbenejšie miesto počas pandémie?

Každé miesto kde som mohol tráviť čas s rodinou a s mojou priateľkou, teraz už snúbenicou  Aďkou. Veľmi radi sme chodievali do prírody, ďaleko od mestského rizika nakazenia.

Keď som si čítala informácie o Tebe, dočítala som sa, že Tvoje hobby je varenie, čo rád varíš?

Varenie je niečo čo ma baví skoro tak ako vodný slalom, a veľmi rád pozerám rôzne videá, učím sa nové techniky a spoznávam nové suroviny. Keď jedného dňa skončím so športom, veľmi rád by som si otvoril nejakú reštauráciu.

Keď sme už pri varení, čo je Tvoje obľúbené jedlo? Keďže pochádzaš z Liptova, tipujem, že sú to bryndzové halušky alebo sa mýlim?

Bryndzové halušky mám samozrejme veľmi rád, ale keby si mám vybrať jedno jedlo ktoré by som mal jesť do konca života, bol by to asi veľmi kvalitný burger z dobrých surovín. Popri tom mám veľmi rád jednoduché ľahké jedlá, dobré šaláty a hocijaké grilované mäsko.

Dočítala som sa, že rád hráš na gitare, aká je tvoja obľúbená pesnička, ktorú si rád zabrnkáš na gitare? Je možné, že keby nie si športovec, bol by z Teba hudobník?

Na to aby som bol hudobníkom by som asi nemal. Pre mňa je gitara istá forma relaxu, keď si ju proste vezmem do ruky a len tak si brnkám a oddýchnem si pri tom. Najobľúbenejšiu pesničku by som si asi nevedel vybrať pretože je toho strašne veľa, keďže ma baví akustická aj elektrická gitara.

Zaujala ma jedna vec, už pred dvomi rokmi si myslel na budúcnosť a kúpil si si podnik v Liptovskom Mikuláši. Je to tvoj splnený sen, keď raz zavesíš kajak na klinec venovať sa gastronómií po ukončení kariéry?

Podnik som si síce kúpil ale po roku som ho aj predal. Bolo skvelé vidieť ako to funguje a určite mi to dalo veľa vedomostí, ktoré by som vedel použiť keď jedného dňa budem chcieť otvoriť svoju reštauráciu. Gastro na Slovensku ale vôbec nie je jednoduché, a určite to bude výzva podobná tým športovým výkonom na olympiáde J

Alebo by si chcel ostať pri športe, keď ukončíš kariéru?

Vedel by som si predstaviť hocičo, ale naučil som sa že budúcnosť sa plánuje ťažko, preto to radšej nechám tak a uvidím kam ma to zavedie. Zatiaľ ma šport baví a myslím že môžem povedať že sa mi v ňom darí, takže by som rád ostal pri ňom.

O tri roky nás čaká olympiáda v Paríži, myslíš už na ďalšiu olympiádu? Alebo si ešte užívaš oddych?

Keďže po návrate sa zarezávalo na svetových pohároch a mali sme pred sebou ešte Majstrovstvá sveta, moc oddychu sme si neužili. Mňa ale tréning baví a Paríž nie je vôbec ďaleko, takže sa teším na ďalšiu prácu a verím že sa budem môcť pobiť aj o účasť na ďalších OH.

Ak Kuba Grigara ešte nesledujete na instagrame, tak mu hoďte follow na instagrame www.instagram.com/kubogrigar